
Pavol Országh Hviezdoslav
- Medailonky
- Vytvořeno 29. 7. 2009 1:00
- Autor: Andrej Lobotka


Od sedemdesiatych rokov používa pseudonym Hviezdoslav, ktorý si ponechal až do svojej smrti a pod ktorým ho dnes pozná väčšina ľudí.
V roku 1871 vydáva s Kolomanom Banšellom almanach s názvom Napred a tým otvára brány slovenskému realizmu, ktorý sa o toto dielo opieral. Almanach predstavoval zborník literárnych prác nasledujúcej generácie.
V roku 1876 sa oženil s Ilonou Novákovou. Ich manželstvo bolo bezdetné, ale po smrti svojho brata Mikuláša adoptovali jeho dve deti, Jaroslava a Sidóniu.
Po doštudovaní pôsobil dvadsať rokov ako advokát v Námestove. Následne sa presťahoval do Dolného Kubína, kde sa ďalej venoval už len svojmu spisovateľskému povolaniu. Strávil tu aj prvú svetovú vojnu, ktorá ho zdrvila. Vzala mu nádej v lepší svet. Na druhú stranu ho vyburcovala k napísaniu jeho najkrajšieho lyrického diela (Krvavé sonety). Po vojne s nadšením privítal vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov. Bol veľkým priaznivcom Československa.
Ako Hviezdoslav starol, jeho zdravotný stav sa zhoršoval. Osobným lekárom básnika bol Ladislav Nadáši Jégé, ktorý sa tiež preslávil ako výborný spisovateľ.
Pavol Országh Hviezdoslav zomiera v noci zo 7. na 8. novembra roku 1921 v Dolnom Kubíne, kde boli pochované aj jeho ostatky.
Na počesť P. O. Hviezdoslava je pomenovaná planétka (3980) Hviezdoslav, objavená dňa 4. decembra 1983.
Dielo
V nasledujúcich desiatich rokoch vydáva sériu Letorosty I až Letorosty III. V prvej časti formuje program vlastnej poézie v básni Čo dávam, dávam z úprimnosti srdca.
Druhá časť bola poznačená smutnými tragédiami v básnikovom živote počas toho roku. Umrela mu matka, otec, svokra a brat Mikuláš, ktorého deti potom adoptoval. Do popredia vystupuje téma pesimizmu a samoty.
V Letorostoch III básnika už viac netrápia osobné problémy, samota a smútok, ale problémy celého slovenského národa. Odosobňuje sa od vlastnej tragédie a zamýšľa sa nad tragédiou, zlým postavením celého národa. Odsudzuje egoizmus, chamtivosť a túžbu po bohatstve.
V Žalmoch a hymnách je hlavnou ideou rozpor medzi vierou a rozumom
V Prechádzkach jarom sa zas vracia k optimistickému námetu. Motívom je príroda a jej večná sila a schopnosť seberegenerácia, obnovy daná do kontrastu s básnikovými ubúdajúcimi silami.
V tom istom roku vydáva aj Prechádzky letom, v ktorých znovu čerpá z prírody a jej sile. K prírode zároveň pridáva aj roľníka, ktorý je v pevnom spojení s okolitým svetom. Vyzdvihuje jeho ťažkú, každodennú prácu, ktorá je vykonávaná s láskou.
Nasledujúcich pätnásť rokov písal Stesky. Básnik sa zaoberá starnutím a koncom života.
V Dozvukoch sa básnik v myšlienkach lúči so životom a svojou prácou. Rekapituluje celý svoj život a svoju spisovateľskú kariéru.
Po začiatku prvej svetovej vojny bol napriek svojmu predchádzajúcemu rozhodnutiu nepísať pod vplyvom doby prinútený vziať znovu do ruky pero a napísal Krvavé sonety, ktoré sú považované za vyvrcholenie jeho básnickej tvorby. Prvá svetová vojna ho chytila na konci jeho života. Prepadá beznádeji a má strach o ľudstvo, o Slovanov. Opisuje zverstvá a ničotu vojny. Kladie si otázku, kto je zodpovedný. Nakoniec z vtedajšej situácie obviňuje egoizmus. Egoizmus každého jednotlivca, ale aj národa ako celok. V závere vyjadruje svoju túžbu po mieri.
Medzi jeho najviac uznávané epické a lyricko-epické skladby patria eposy Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský a Hájnikova žena.
V epose Ežo Vlkolinský sa zaoberá konfliktom sedliactva so zemianstvom. Ežo pochádzajúci zo zemianskej rodiny je vyhnaný z domu svojou matkou po tom, čo sa nechce vzdať Žofky, sedliackeho dievčaťa.
Po rokoch však Ežov a Žofkin syn uzmieruje nahnevanú a hrdú zemianku so svojím synom a nevestou. Estera Vlkolinská si uvedomuje, že jej nevesta je pracovitá, verná a dobrá manželka, aj keď je len sedliačkou.
Autor sa snaží povedať, že ak chce zemianstvo prežiť, musí sa spojiť so sedliakmi. Len spolu sa posunú ďalej.
V skladbe Gábor Vlkolinský tiež rieši problémy zemianstva v 19. storočí. Avšak oveľa radikálnejšie než v predchádzajúcom diele. Zemianstvo sa už nedá zachrániť a budúcnosť patrí len sedliakom.
Hlavnou postavou je Gábor, ktorý vidí hrozný úpadok vo svojej rodine. Matka alkoholička. Otec bezvýsledne sa ju snažiaci zachrániť tiež prepadá alkoholizmu. Rodina ostáva zahanbená a Gábor aj napriek svojmu pôvodu stráca postavenie a uznanie u ostatných zemanov a ostáva sám.
Zachraňuje ho Ežo, ktorý mu radí, aby sa priženil do sedliackej rodiny. Gábor poslúchne a po čase vedie klasický sedliacky život bez najmenšej spomienky na svoj pôvod.
Epos Hájnikova žena, ktorý dokonca patrí medzi povinnú literatúru študentov na slovenských školách, je založený na kontrastoch (ľud – šľachta, spravodlivosť – nepravda). Dej je vsadený do nádhernej prírody, ktorá je v spojení s chudobným, pracujúcim, čestným človekom. Autor si ju váži tak, že dielo začína pozdravom lesom a v závere sa s nimi lúči.
Rozpráva o láske Miša a Hanky, ktorý žijú v lese v horárni. Hanka v sebaobrane zabije šľachtica Artuša Villániho. Tým okamžikom sa začína dráma a smutný osud mladej rodiny, ktorá musí hľadať spravodlivosť vo svete, kde pravdu má vždy šľachta.
Prehľad Hviezdoslavovej tvorby v rokoch:
Veľké básnické cykly:
Sonety (1882)
Letorosty I (1885-1896)
Letorosty II (1885-1896)
Letorosty III (1885-1896)
Žalmy a hymny (1885-1896)
Prechádzky jarom (1898)
Prechádzky letom (1898)
Stesky (1903)
Dozvuky (1899-1915)
Krvavé sonety (1914)
Veľké epické a lyricko-epické skladby:
Hájnikova žena (1884)
Ežo Vlkolinský (1890)
Gábor Vlkolinský (1899)
Menšie epické skladby:
Agar (1882)
Bútora a Čútora (1888)
Ráchel (1892)
Vianoce (1897)
Sen Šalamúnov (1900)
Kain (1900)
U Kaplice (1901)
Anča (1901)
Jano Gorazda (1901)
Zuzanka Hraškovie (1901)
Ošetrovateľky (1901)
Mlatba (1901)
Divadelné hry:
Vzhledanie (1868)
Pomsta (1869)
Otčim (1871)
Oblaky (1879)
Na Luciu (1904)
Herodes a Herodias (1909)
Zdroj obrázků: Wikipedie.cz
Aktuality
-
Březen 2024 odstartoval svůj běh Knižním festivalem v Ostravě
V prvních dvou březnových dnech proběhl v Ostravě 5. ročník Knižního festivalu. Jako vždy nadšení čtenáři nakupovali knížky, navštěvovali nejrůznější besedy, trpělivě stáli v dlouhých frontách na podpis svého oblíbeného spisovatele nebo jiné známé osobnosti. Mohli se také účastnit dvou živých rozhlasových vysílání.
Číst dál... -
Česká vlna nakladatelství Host
Není sporu o tom, že se nakladatelství Host v průběhu let podařilo pod svou značku shromáždit celou řadu vynikajících českých autorů. Svědčí o tom zájem čtenářů i odezvy v médiích. Host věnuje pozornost propagaci pravidelnou účastí na knižních veletrzích, ale také pořádá samostatné akce. Ta, která je nazvána Česká vlna, představuje čtenářům autory a jejich knihy.
Číst dál...
Knihy
Z čtenářského deníku
-
Jarmila Glazarová: Vlčí jáma
Jana, která osiřela po první světové válce, se dostává k adoptivním rodičům, kteří žijí ve Slezsku a jsou bezdětní. Jana se stává ošetřovatelkou své adoptivní matky, stará se o domácnost a snaží se své nové rodině být užitečná. Postupem času ale odhaluje tajemství tohoto nesourodého páru. Na první pohled totiž vypadají Klára a Robert šťastně, na ten druhý je ale vidět, že tento pár rozhodně šťastný není.
Číst dál... -
Drašar
Nacházíme se v době, kdy je český jazyk považován za mluvu vesničanů. Čeština je vytlačena z nejvyšších společenských funkcí, kultury i státní správy. Na školách se vyučuje německý jazyk, jazyk vzdělanců. Dochází k velké germanizaci (poněmčování) společnosti… A do této doby se narodí Josef Václav Michl. Dlouho očekávaný syn, kterému jsou předurčeny velké skutky a který se má stát chloubou rodiny.
Číst dál...